Home

Fakty

 

Uhorsko

 

Jánošík

o narodení

o vojenčení

o zbojníčení

o zlapaní

o vypočúvaní

o súde

o poprave

Literatúra

Mapy

 

Zbojníci

Legendy

Folklór

 

Zbojnícke obdobie

Pravdepodobné Jánošíkovo rodisko pri Terchovej

Jánošík - drevorezba

           Po čase sa na jarmoku v Liptovskom Mikuláši opäť stretol s Uhorčíkom. Začali spolupracovať pri pašovaní koní zo susedného Poľska a Jánošík sa stal príležitostným členom Uhorčíkovej zbojníckej družiny. Uhorčík na jar 1711 odišiel na Kysuce, kde sa spojil so svojimi bývalými druhmi. Uvedomujúc si nebezpečnú situáciu, v ktorej sa ako bývalý väzeň nachádzal, presunul svoje zbojnícke aktivity na Moravu, kde v septembri toho istého roku prepadol niekoľko vsetínskych obchodníkov. Tejto akcie sa zúčastnil aj Jánošík a bola posledná, v ktorej Uhorčík vystupoval ako zbojnícky kapitán a dokonca bol pri tom identifikovaný.

           Po návrate sa Uhorčík rozhodol zmeniť osobný život, opustiť zbojníčenie a usadiť sa, v pomerne vzdialenom Klenovci. 5. októbra 1711 sa oženil s dcérou jablonkovského baču Stoligu. V Klenovci krátko pracoval ako obecný hajdúch a neskôr ako pastier pod novým menom Martin Mravec.

           Až na jednu výnimku sa už nezúčastňoval zbojníckych akcií. Tou výnimkou bol prepad a olúpenie baróna Pavla Révaya, ktorému okrem iného vzali aj veľmi vzácne pušky. U klenovčanov si získal povesť dobrého človeka, preto aj dosť veľa klenovčanov svedčilo v jeho prospech, keď stál pred súdom v Liptovskom Mikuláši.

           29. septembra roku 1711 prenechal Uhorčík vedenie svojej družiny zbojníkov mladému, 23 ročnému Jurajovi. Zbojníci sa okrem pravidelného pašovania sústreďovali na prepady vopred vyhliadnutých kupcov a remeselníkov. Na veľkoobchodníkov a vyššiu šľachtu si netrúfali. Preto neplatí známe "bohatým bral a chudobným dával", zbojníci okrádali väčšinou neopatrných a bezbranných chudobnejších zemanov a majetnejších sedliakov, na osamelých usadlostiach a hospodárstvach. Po prepade odniesli väčšiu časť koristi k prechovávačom, ktorí tovar roztriedili a postupne rozpredávali. Medzi stabilné Jánošíkove základne patrila Terchová, kde ako prechovávač pôsobil Jurajov mladší brat Ján a Klenovec, kde sa pod maskou riadneho občana schovával Tomáš Uhorčík. Družina postupne rozširovala oblasť pôsobenia a okrem Liptova organizovali svoje akcie aj na Orave, Trenčianskej stolici a Gemeri. Mimo Slovenska sa Jánošík častejšie objavoval hlavne Haliči v Zakopanom a v dolnom Sliezku.

 

           26. októbra 1712 boli Uhorčík a Jánošík uväznení na zámku v Hrachove, pravdepodobne omylom, keďže v tom čase vrcholil hon na zbojníkov (za živého bola odmena 50 zlatých, za mŕtveho polovica). Po niekoľkých dňoch boli, po intervencii malohontského podžupana Pavla Lányiho prepustení. S Lányim sa poznal hlavne Uhorčík a vzhľadom nato, že sa aj Láni aktívne angažoval počas Rákocziho povstania, naďalej sympatizoval s bývalými povstalcami aj keď sa živili zbojníčením. S Lénim sa poznal aj Jánošík, ktorý mu dokonca daroval jednu z pušiek ulúpených barónovi Révayovi. Aj keď Jánošík chodieval za Uhorčíkom do Klenovca pomerne krátku dobu, získal si tam povesť dobrého človeka, keďže sa správal voči voči ľuďom štedro a veľkoryso. Chudobným ochotne poskytol, daroval, alebo požičal menšie sumy peňazí a dokonca aj šaty. Možno aj toto jeho počínanie, okrem pro-rákocziovských sympatií, viedlo na neskoršom súdnom procese podžupana Lényiho k výpovedi v prospech Jánošíka a pravdepodobne v tomto jeho počínaní, pramení aj povesť o spravodlivom zbojníkovi, ktorý bohatým bral a chudobným dával.

Jánošíkova čiapka - Liptovské múzeum v Ružomberku

 

Kraj v okolí Terchovej