Home

Fakty

 

Uhorsko

 

Jánošík

o narodení

o vojenčení

o zbojníčení

o zlapaní

o vypočúvaní

o súde

o poprave

Literatúra

Mapy

 

Zbojníci

Legendy

Folklór

 

Mapy

Hranice uhorských stolíc (žúp).

 

 

 

V slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:

  • 1. skupina historikov hovorí o župách v celom ich vývoji od založenia po rok 1918.

  • 2. skupina historikov rozlišuje 3 termíny podľa charakteru týchto územných celkov:

    • do 13./14. storočia hovoríme o (kráľovských) komitátoch

    • od 13./14 storočí do roku 1849 hovoríme o (šľachtickej) stolici

    • pre roky 1849- 1928 a 1940-1945 hovoríme o (štátnych) župách

        Prechod od komitátov k stoliciam prebehol v každej župe v inom čase. Hranice stolíc sa ustálili v 15. storočí. Na Slovensku existovalo od 14. storočia do roku 1802 (s výnimkou 1785 - 1790 keď hranice stolíc a ich funkcia boli značne zmenené v rámci tzv. jozefínskych reforiem v roku 1785 - zmena šľachtických stolíc na moderné štátne stolice - no už roku 1790 uhorská šľachta Viedeň donútila k návratu k systému spred roka 1785) týchto 21 stolíc:

Abovská Mošonská Rábska Turčianska
Bratislavská Nitrianska Spišská Turnianska
Gemerská Novohradská Šarišská Užská
Hontianska Oravská Tekovská Zemplínska
Komárňanská Ostrihomská Trenčianska Zvolenská
Liptovská  

 

Abov

Gemer

Komárno

Nitra

Orava

Šariš

Tekov

Komitát

(Kráľovský) komitát, alebo hradské španstvo, alebo kráľovská župa je v slovenskej historiografii späté označenie pre prvú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od konca 10. storočia do 13./14. storočia.

Komitáty (aspoň niektoré) sa ďalej delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Okrem toho existovali malé, tzv. pohraničné komitáty, ktorých úlohou bola ochrana hraníc, a ktoré zanikli so vznikom stolíc. Okolo roku 1074 bolo v Uhorsku 45-50 komitátov.

Začali vznikať asi už za Gejzu, najneskôr však za Štefana I. V severnej časti Uhorska (teda aj na Slovensku) nadviazali na župy a podobné jednotky Veľkej Moravy. Uhorsko bolo centralizovaným štátom, ktorý bol rozdelený na kráľovské komitáty spravované hodnostárom. Hodnostárom na čele bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan. Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal aj svoje meno.

Komitáty boli jednoducho organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku (ktorým do 13. storočia bola prakticky celá krajina). Išlo teda o kráľovské jednotky, na rozdiel od stolíc, ktoré boli šlachtické jednotky a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami.

Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe v rôznom období, prvé stolice vznikli v 13. storočí.

V latinčine - vtedajšom úradnom jazyku - mal tento útvar veľa rôznych označení, až v 13. storočí sa ustálil názov „comitatus“, odkiaľ pochádza aj slovo komitát. V maďarčine sa pravdepodobne tiež používalo viacero názvov, jeden z nich bol megye [vyslov: meďe], čo je slovo odvodené zo slovanského *medja (alebo zo slovenského medzä či bulharského mežda), ktoré pôvodne v slovanských jazykoch aj maďarčine označovalo (a v slovenčine ako medza a v slovinčine ako meja dodnes označuje) skôr územnú hranicu

 

Stolica

Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.

Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy, na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.

V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc. Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.

Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp

 

Župa

(Uhorsko po roku 1849)

Župa (po maďarsky vármegye, po latinsky comitatus, po nemecky Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 - 1918.

Išlo o štátne jednotky, ktoré nahradili dovtedajšie šľachtické stolice. Územne však na ne nadviazali. V tej dobe sa tieto jednotky po slovensky spravidla naďalej označovali ako stolice. Starý slovanský výraz župa bol „znovu objavený“ v 19. storočí. Spojenie maďarského názvu „(vár)megye“ [komitát/stolica/župa] so starým slovanským „župa“ vyplýva najmä z maďarského slova „ispán“ označujúceho župana.

Bratislava

Hont

Liptov

Novohrad

Ostrihom

Spiš

Trenčín

Turiec

Uh

Zemplín

Zvolen